Napísali o nás (2012-2018)





JEDNOTA V RÔZNOSTI
Knižná revue č. 14/2015,15/2015 - s. 7,8,9; 15/07/2015 ; Redakcia

Zadržiavanie
Pravda - s. 34,35; 22/10/2016 ; Lenka Roskošová

LETO V MEDICKEJ
Knižná revue č. 13/2015 - s. 3; 01/07/2015 ; bb

KNIŽNÉ LETO...
Knižná revue č. 18/2015 - s. 2,3; 09/09/2015 ; Redakcia

ĎALŠÍ DEBUT
Knižná revue č. 13/2014 - s. 3; 25/06/2014 ; kz

DÚŠOK POÉZIE
Knižná revue č. 03/2014 - s. 3; 05/02/2014 ; kz, Martina Grmanová

Medzinárodný poetický festival „Po stranách Moravy 2015“
Týždenník pre Záhorie č. 30/2015 - s. 6; 03/08/2015 ; MILAN SOUKUP

ČÍTANIE V TRÁVE
Knižná revue č. 16/2014,17/2014 - s. 3; 06/08/2014 ; rm

DIÁR
Knižná revue č. 02/2014 - s. 3; 22/01/2014 ; Redakcia

DIÁR
Knižná revue č. 13/2015 - s. 3; 01/07/2015 ; Redakcia

DIÁR
Knižná revue č. 10/2014 - s. 3; 14/05/2014 ; Redakcia

DIÁR
Knižná revue č. 16/2015,17/2015 - s. 2; 12/08/2015 ; Redakcia

POETICKÉ SOARÉ V MOARÉ
Literárny týždenník č. 03/2017,04/2017 - s. 15; 01/02/2017 ; MARTIN CHUDÍK

Z POZVÁNOK
Literárny týždenník č. 21/2014,22/2014 - s. 12; 04/06/2014 ; redakcia

PREDSTAVUJEME MLADÚ SLOVENSKÚ POÉZIU
Literárny týždenník č. 21/2014,22/2014 - s. 13; 04/06/2014 ; redakcia

Poetický festival z Hodonína o rok mieri do Smrdák
Týždenník pre Záhorie č. 30/2014 - s. 4; 04/08/2014 ; MILAN SOUKUP

Príbehy kníh i tvorcov
Knižná revue č. 23/2014 - s. 4; 12/11/2014 ; Redakcia
...




Zadržiavanie [IN: Pravda 22/10/2016]
Autor: Lenka Roskošová
Strana: 34,35
Zaradenie: literárna terasa denníka Pravda

Zadržiavanie
Lenka Roskošová
Matka sedí za stolom a číta časopisy. Sestre sa chce kýchnuť, no zapcháva si nos, aby ju to prešlo. Na parapete znovu sedia holuby. Hneď, ako prestalo husto snežiť, vrátili sa. Cez zatvorené okná a rádio s dobrým signálom ich však nie je počuť. Ako malé sme ďobali do antény, vtedy sme dobrý signál nechytali. Matka ďalej číta. Sestre zaslzili oči od zadržiavania, aj tak kýchla. Z kúpeľne sa vrátil otec a fasovaný pásikavý uterák vyvesil na balkón. Sestra, ďalej už len Janka, sa striasla, aby ukázala, že jej je zima. Sedeli sme za stolom v obývačke a niekedy sa pozreli na seba, niekedy na zem. Holuby odleteli rovnako potichu, ako ďobali.
Zodvihli sme sa naraz, že ideme von. Prezliekli sme sa, požičala som Janke také cool tričko, čo vždy chcela, dali sme si kabáty, obuli sa a zabuchli dvere. Vo výťahu mi vravela, že ona si vlastne to tričko už párkrát požičala, keď randila. A ja jej na to, taktiež takmer šepotom, že viem, bolo pokrčené a na inom vešiaku, ale nehnevám sa, pretože ja som si požičala jej kabelku do školy, je vážne cool. Ona sa hnevala. Naznačila to však inak. „Choď do riti,“ povedala.
Sadli sme si na lavičku pri ihrisku. Pri tom, kde sú veľké betónové tunely ako preliezačky, nafarbené na červeno a modro. Lavička bola stále studená aj cez kabáty. Sadli sme si teda na úzke operadlo a nohy vyložili na dosku na sedenie. Zverila som sa jej. Ako mojej malej sestre, ktorá neprezrádzala tajomstvá, pretože sa bojí. Našla som si byt, od druháku by som už mohla bývať inde. Šetrím. Janka si myslela, že najlepšie bude oznámiť to dnes spolu rodičom, ale ona pôjde so mnou, tiež našetrí. Už má aj skoro na prvý nájom, odkladá si z vreckového a sviatkov. Má rovnako takmer šestnásť. Ani sa nespýtala, prečo sa sťahujem, je to samozrejmé. Povedala som Janke, že jej to tričko pristane, hoci nie je pod kabátom vidieť. Prsia má v ňom skoro ako ja.
Mali by sme ísť domov, stmieva sa. Prosila ma ešte o chvíľu, tak sme sa prechádzali ďalej a rozprávali sa o blbostiach, chalanoch a podprsenkách. Prišli sme veľmi neskoro, tak dlho sme ani nerandievali. Obe máme super frajerov. No keď už, tak sa vraciame domov až na druhý deň. Ale hneď ráno, lebo si zakaždým zabudneme zbaliť do kabelky nohavičky navyše. Aj Janka sa vracia ráno, ale tá prespáva u kamarátky Mirky, to je samozrejmé.
Zavreli sme sa do izby, prezliekli sa do pyžama a Janka mi dala znovu najavo, že sa stále za kabelku hnevá. Bola drahá. Veľmi drahá. Naznačila to však inak. Kŕmime rybičky a dlho sa na ne dívame. Veľa nenarozprávajú. Otec vravieval, že pes šteká, mačka pradie, andulky kričia, morské prasiatko je hlúpe a zajac nie je domáce zviera. Tak máme rybičky, sem–tam iba spláchneme mŕtvolky a dokúpime nové ryby. Ako podprsenky. Kúpime tie, ktoré sadnú najlepšie, ktoré sa nám hodia.
Otec prišiel asi iba prednedávnom z nákupu, tašky sú ešte stále rozložené v chodbe. Na to je ale neskoro, budík ukazuje pol dvanástej. Asi šiel von ako minule. Dvere do obývačky a čiže aj do kuchyne boli zatvorené a my hladné. Vytiahli sme topiace sa nanuky, sadli si na zem a jedli ich nad obalmi. V zime máme nanuky najradšej, pretože sa nám počas jedenia neroztápajú. Predstavili sme si teda, že je leto a my na pláži, niekde pri mori. Aj sme možno cítili slaný vzduch, aj nám určite nanuky stekali po prstoch. Mala som Eskimo a Janka čosi jahodové. Navzájom sme si ich poochutnávali a zababrali sa ešte viac. Moja malá sestra je skvelá. Aj tajomstvá sú u nej v bezpečí.
Dlážka nebola vôbec studená, ale stará mama by nám povedala, že nám prechladnú vajíčkovody, vyberú nám maternicu a budeme ako teta Hanka. Teta Hanka maternicu má, no nemá manžela a deti. S tým to teda vôbec nesúvisí. Rada by som to babke ozrejmila. Na jej pohrebe sa malá Janka spýtala, či sú ľudia ako ryby. Dúfala, že si novú babku kúpime. Takú, ktorá nám sadne najlepšie. Vtedy som jej povedala, že babka ryba nebola a lepšiu nenájdeme. Na babku si spomíname na zemi. Vždy, keď nás začne chladiť čosi vo vnútri. To budú tie vajíčkovody. Janka sa ma pýtala, kedy žena dospieva. Podľa mňa mnohokrát. Pri prvej menštruácii, prvom sexe, pri prvej rybej mŕtvolke, a najmä prvej pasujúcej podprsenke. Vstali sme z babkinej zeme a vyhodili zalepené nanukové obaly do koša v detskej, kde sa vyhadzovať nesmú. Len suché smeti.
Jankino pyžamo sa mi páči viac ako moje. Je bodkované ako obal z Granka. Moje je námornícke. Modrú mám najradšej. Potichu a po špičkách sme prekráčali do kúpeľne, umyť si ruky a zuby. Stále máme na umývadle drobné presýpacie hodiny, no nikdy ich nepretáčame. Spolu s Jankou si zuby už zopár rokov neumývam. Zaspali sme a viac si do rána nepamätám.
Okolo deviatej, dlho po prvom budíku, by bola podľa babky námornícka obloha.
Víkendy patria rybám. Čisteniu akvária a tak. Janka sa prezliekala a ja som ju dobehla. V nedeľu už nechodíme do kostola, no budík nám ostal na prvú i druhú omšu. Zvykli sme si. Natrela som si tvár a ramená. Príjemne to zachladilo. Dnes sa obliekame do kina.
Ryby sa vynárajú spoza domčekov a okukujú okolie. Nasypala som im krmivo, ktoré sa roztrúsilo po celom akváriu, rovnako ako ryby. Raňajky musia byť rýchle, aby sme sa skoro naobedovali a odišli na film. Hrajú však celý deň. Sladké jeme iba nanuky a nedeľné raňajky, aby boli víkendy špeciálne.
Sypala som nám ovsené vločky, ale vrecúško sa natrhlo a väčšina popadala na podlahu. Zohli sme sa obe a zametali zem rukami. Keď nás strážila babka, varievala krupicovú kašu a horúcu nám ju nalievala do misiek. Každá sme mali vlastnú a inak poobíjanú. Dlážku som pretrela utierkou, zvyšné vločky som nám rozdelila a zaliala ohriatym mliekom s medom. Sadli sme si za stôl. Otec držal v ruke noviny a pozeral sa na nás. Po chvíli vstal, položil otvorené noviny na stôl a chytil Janku pevne za rameno. Odtiahol ju k vysávaču. Mňa taktiež chytil za rameno, na ktorom ma ešte stále chladil krém, a vločky s mliekom vylial do drezu. Janka začala vysávať. Zastavila som ju. „Dnes sa ideme najesť inam,“ vstala som. Otec sa vrátil k novinám a mama pozerala do zeme. Janka mi pretočila trčiace ramienko z podprsenky. Zbalili sme si kabelky aj s nohavičkami navyše.
Lenka Roskošová (1995)
Členka bratislavského literárneho klubu BRAK.
Časopisecky pravidelne publikuje vo viacerých slovenských periodikách. Jej tvorba získala ocenenia na rôznych prozaických i dramatických súťažiach (napr. Medziriadky, Literárny Zvolen, Dramaticky mladí a i).
Foto:
Glosolália č. 3 / 2016. Dielo na obálke – Rita Koszorús: Personifikácia I. (zo série Invázia, 2016)

...

ĎALŠÍ DEBUT [IN: Knižná revue 25/06/2014]
Autor: kz
Strana: 3
Zaradenie: AKTUALITY

ĎALŠÍ DEBUT
V Letnej čitárni U červeného raka v Bratislave uviedli 17. júna do života nový knižný prírastok Bratislavského literárneho klubu BRAK. Po Martinovi Chudíkovi a Romanovi Beňovi debutovala tento rok aj Oľga Gluštíková básnickou zbierkou Uložená do stromov (Vydavateľstvo Matice slovenskej), v ktorej sa nechala inšpirovať ženami a ich vnútorným svetom. Krstným otcom knihy sa stal básnik Erik Ondrejička - k čitateľom ju vypravil symbolicky pofŕkaním kvapkami rumu B(R)AKARDI. Týždeň predtým, 10. júna, privítala v Letnej čitárni moderátorka Zuzana Belková spisovateľa Juraja Červenáka a jeho najnovší titul - pokračovanie historickej detektívky Krv prvorodených (Vydavateľstvo Slovart), ktorá zavedie kapitána Steina a notára Barbariča do Prahy za vlády Rudolfa II.

....

JEDNOTA V RÔZNOSTI [IN: Knižná revue 15/07/2015]
Autor: Redakcia
Strana: 7,8,9
Zaradenie: príloha

JEDNOTA V RÔZNOSTI
Slovenské básnické debuty 2014
Mgr. Katarína Zitová (1984) vyštudovala odbor slovenský jazyk a literatúra - občianska a etická výchova na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Venuje sa reflexii súčasnej poézie.
Pri obzretí sa za poetickými debutmi roku 2014 nie je až také jednoduché generalizovať. Hoci sa do tohto prehľadu dostalo iba dvanásť kníh, nemusí to byť až tak málo, ako sa na prvý pohľad zdá. V týchto dvanástich tituloch je totiž zastúpené všetko podstatné, čo väčšinou chcú debutanti svojou básnickou prvotinou tlmočiť čitateľom. Rodovo sú síce zbierky trochu nevyvážené (štyri autorky verzus osem autorov), tematicky a poeticky však pokrývajú všetky zásadné oblasti. A tak tu nájdeme texty analyzujúce identitu ženy, ale i všeobecne človeka v súčasnom svete, lásku, vzťahy, rodinu, spoločenské otázky, kritiku systému, bilanciu prežitého života, experiment a hru so slovami aj účelovú zbierku s náboženským ladením. Takisto sú zastúpené viaceré generácie, hoci prevláda skôr tá mladšia, ale posolstvo chcú odovzdať aj tí, ktorí už prežili o čosi väčšiu časť svojej pozemskej púte. Na doplnenie mozaiky však chýba tradičný zborník z literárnej súťaže Básne, ktorá sa vlani kvôli chýbajúcemu sponzorovi nekonala. No i tak je z čoho vyberať. Po básnických zbierkach Martina Chudíka a Romana Beňa z roku 2013 vlani debutovala aj ďalšia členka neoficiálneho Bratislavského literárneho klubu BRAK Oľga Gluštíková (1987). V zbierke Uložená do stromov (Vydavateľstvo Matice slovenskej) necháva čitateľa preniknúť do intimity ženského sveta, jemne poodhaľuje zložité zákutia ženskej duše i jej najtajnejšie pocity a myšlienky. Kniha je rozdelená do ôsmich častí - a hoci sú rozsahovo krátke, autorke to stačí na vybudovanie tematickej línie, ktorá má svoj logický sled. Kým v prvej časti cez motívy stromov, spánku a prechodu medzi dňom a nocou zatiaľ nenápadne naznačuje aj nevyhnutný prechod od detstva k dospelosti, v druhej časti si ženská hrdinka už naplno uvedomuje svoje dospievanie, najmä cez telesné a vizuálne zmeny. V ďalších častiach sa postupne usiluje identifikovať svoju ,,ženskú rolu", od napojenia sa na archetypálne prírodné bytosti (Vodníčky), cez najdôležitejšie vnímanú úlohu - materstvo (Deviaty dialekt), až po stotožňovanie sa so známymi ženskými modelmi v najbližšej rodine: ,,zo všetkých žien / ktoré niekto vtlačil za mňa/ do zrkadla v spálni: // sa mi prihovára iba / moja stará mama" (Rodokmeň s ríbezľami II.). Hľadanie identity nie je jednoduché, čo dosvedčujú napríklad básne Zlomená, Depresia, Homo homini lupus. Z dôverne známeho priestoru primárnej rodiny a domova sa hrdinka presúva do viac či menej odcudzených priestorov a pokúša sa vybudovať vzťah s mužským partnerom - ten je však vo veršoch prítomný len veľmi náznakovo, akoby si aj ona sama potrebovala definovať, akú úlohu má v jej živote zohrávať. Všetko smeruje k zisteniu, že sa odrazu cíti iná a má pred sebou ešte dlhú cestu sebaspoznávania. Gluštíkovej zbierka patrí k najkultivovanejším básnickým debutom uplynulého roka - autorka dokáže precítenú emóciu starostlivo pretaviť do veršov, a hoci nepoužíva komplikovanú obraznosť, básne si vyžadujú sústredené a opakované čítanie, nielen kvôli dešifrovaniu významov, ale najmä pre znovunavodenie pocitov, ktorý v príjemcovi môžu vyvolať. Čerpá najmä z prírodných motívov, ktoré originálne zakomponúva do svojho jazyka, napríklad aj pomocou slovných hračiek: ,,kde sa každý večer / ukladajú štrbavé / mušky na posledný spánok / do ozubených / kolísok na hladine" (Štrbské). Celkovo možno Gluštíkovej knihu hodnotiť ako vyzretú a podnetnú básnickú zbierku.

Komentáre

Obľúbené príspevky