Daniel Strakúšek: Kaviareň / blázinec / kapitalizmus
.kaviareň
Kamenní ľudia si posadajú.
Pijú kávu osladenú
klebetou.
Na stole jablko zo stromu poznania.
Každá diera sa hrá
s ich fantáziou.
Cudziu kožu kradnú.
Smejú sa na decku,
ktoré plače.
Počuť iba prázdne slová.
...
.dážď
V izbe bez ľudí a svetla,
pozorne sleduje pretek kvapiek na skle.
Hodiny ukazujú 23:57.
Pozerá cez okno a nevie povedať,
či prší alebo snežia hviezdy.
Z oblakov padajú žiarovky.
Každá sa podobá na planéty,
na ktorých niekedy dávno žil.
Spomienky...
Ide von, lebo im chce povedať,
že čoskoro budu ručičky súložiť
a on stále nespí.
Premieta si starú audio-nahrávku:
Keď prší,
to duše mŕtvych
prichádzajú navštíviť svojich milovaných.
Hostia, na ktorých dlho čakal.
Na vode tancuje sám
s mŕtvolami
pod hviezdnou oblohou.
...
V kúte sedí muž.
Hlava v lone.
Izba.
Noc.
Sám.
V hlave. Démoni. Šepkajú:
kradni, vraždi...
Hojdá sa: Dopredu, dozadu, dopredu, dozadu...
V hlave, hlave, hlavičke - TICHO!
Zem sa točí - kolesá.
Kolesá, kolieska: dokola, dokola - UHNI!
Parfúm jeho dcéry - pekná dcéra.
Pekná, peknučká dcérka - NECHAJ JU!
Ruža rozkvitla a krv.
Lekvár je červený,
v ústach železo a tŕnie!
Manželka mu spí prekrytá lekvárom
s hlavou v cukrovom ručníku.
Lepkavé ruky.
Zaklep si so mnou:
"ta-ši, ta-ši, ta-"
Už je tu
Počuješ?
...
.kapitalizmus
lebo pondelok ráno začína jeho služba.
Prečo si dovolil byť šťastný len
jeden deň?
Žeby chyba v Matrixe,
alebo slepota jedincov?
Či ho príde zachrániť sľubený Mesiaš
alebo už zmeškal svoju bárku?
Ako pán, slúha chce žiť v
potope peňazí -
sníva o lóve,
a nie o láske - -
niet mu pomoci...!
...
Autor je aktívnym členom Bratislavského literárneho klubu BRAK.
Komentáre
Zverejnenie komentára