M. Chudík: Šach-mat


.šach-mat

Občas zo mňa robíš koňa,
vtedy skáčem na tvoj povel,
doháňa ma k tomu vôňa
a náš súzvuk s tvarom do „L“.

Dávno nemám status kráľa,
radšej sa hrám na pešiaka,
ktorý nikdy nezaháľa
zbierať, čo ho najviac láka.

Pravidlá sa ťažko menia,
nebudem sa hádať pre ne,
v každom stave poblúznenia
posledný ťah patrí žene.

...

.kaplnka v poli

cez pooranú kožu
sa k nej vraciaš
do vrások sadíš modlitby
a dúfaš že hrdzavé klince
zabodnuté v hrdle
zmenia svoje skupenstvo

ešte stále čakáš
sovy odbili polnoc
tvojho rozpadu
a z pórov vyteká krv
ktorú si v sebe zaprel

...

.modrý sneh

keď sa zotmie
sneh zatají dych
zmodrie

možno len čaká
kým sa končekmi prstov
dotkneš krehkých vločiek

aby aj padlým anjelom
bolo raz odpustené

...

Autor je zakladateľom a aktívnym členom Bratislavského literárneho klubu BRAK.

Komentáre

Obľúbené príspevky