O. GLUSTIK: (XX-AAAGTCTGAC) a iné básne (NA ROZBOR)


I.
je v tom niečo existenciálne
keď ti hovorím ako nerada varím
úkony – zbytočné a dlhotrvajúce
všetky tie varechy, lyžice a hrnce
mohutné telo pramatky pri kozube
a ja krehká, v pančuchách na chodbe

myslím na nehybné kravské hlavy
kam ich tí ľudia vyhadzujú
....

II.
občas sa háda a stupňuje sa to
podlahy v dome sa prepadávajú
ako chceš rodiť keď sa nevieš
ani pohádať: do kvetináča
do umývadla, do hrnca
ponoríš ruky zavrieš oči a čakáš
kým ťa to prejde

predstavuješ si že si mŕtva
že už nikde nič necítiš
...

III.

v postelí ležím vrhnutá morom
ojedinelá, osamotená
najsevernejšia aká môžem byť
a ty odchádzaš s pieskovými vlasmi
ako z filmu o ťažkej vode

pamäťové miesto
sa zaplňuje
...

Ukážka z pripravovanej básnickej zbierky Telo a text.
Autorka je zakladateľkou a aktívnou členkou Bratislavského literárneho klubu BRAK.

Komentáre

Obľúbené príspevky